• Z histórie školy

      • V prúde života sa objavujú momenty, pri ktorých chtiac či nechtiac sa aspoň na chvíľu zastavíme a otočíme, aby sme porozmýšľali nad tým, ako sa mení tvár života, okolie či ľudia a aspoň v krátkosti hodnotíme uplynulé roky, dni, mesiace. 

        Levice so svojím okolím v minulosti patrili predovšetkým k poľnohospodárskym oblastiam Slovenska a až povojnové spriemyselnenie si vyžiadalo aj potrebu nových odborníkov a tým aj vznik SPŠ v Leviciach. 

        SPŠ sa dnes nachádza v priestoroch bývalého Poľnohospodárskeho odborného učilišťa, ktoré fungovalo od školského roku 1967 – 68. V tomto roku sa po viacerých reorganizáciách a sťahovaniach otvorili brány novej školy a domova mládeže pre vyučovanie a výchovu absolventov vtedajšieho poľnohospodárskeho odborného učilišťa v odbore opravár poľnohospodárskych strojov. Jeho riaditeľom bol Ing. Viktor Orgonáš a jeho pedagogickým zástupcom Ing. Július Gernát. V kolektíve pedagogických pracovníkov bolo 10 učiteľov teoretického a 16 pedagógov odborného vyučovania. V domove mládeže, ktorý bol súčasťou areálu školy pracovalo 5 vychovávateľov.

        Je skutočnosťou, že v týchto rokoch sa život v regióne podstatne zmenil. Nastal prudký rozvoj veľkých závodov, z nich najvýznamnejšie boli Slovenské energetické strojárne Tlmače, ktorých investičná výstavba nadobúdala obrovské rozmery. Rozvíjala sa priemyselná výroba v ďalších priemyselných závodoch a podnikoch okresu v Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina v Leviciach, v Strojstave Šahy , v Slovenskom priemysle kameňa v Leviciach, v Temose Levice a ďalších. Tieto skutočnosti si vyžiadali i nadstavbovú sféru, teda i stredné odborné školstvo.

        Podobný rozvoj priemyselnej výroby nastal v podnikoch a závodoch blízkych okresov Nitra, Nové Zámky a mladých odborníkov si vyžadoval podnik Calex v Zlatých Moravciach.

        Tieto skutočnosti prispeli k tomu, že rozhodnutím OŚ ZS KNV Bratislava č.j. 4268/76 zo dňa 10. 9. 1976 bolo Poľnohospodárske odborné učilište v Leviciach zrušené a v jeho budovách a priestoroch dňom 1. 9. 1976 bola zriadená Stredná priemyselná škola strojnícka v Leviciach.

        SPŠS mala v šk. r. 1976/77 prvé štyri triedy, v ktorých bolo spolu 125 žiakov. Riaditeľom školy sa stal Ing. Viktor Orgonáš, povereným zástupcom riaditeľa školy bol Karol Hubka . 

         Prvý profesorský zbor začal pracovať v zložení: RNDr. Ján Kasan, Ing. Ľudovít Valach, Ing. Alexander Britka, Vladimír Toma, Anna Budinská, RNDr. Valéria Osvaldová, Tatiana Magdolenová, Eva Kľučková a Matilda Lukáčková.                                                              

         Študenti a pedagógovia začali písať prvé stránky histórie SPŠS v Leviciach. 14. januára 1977 bola uzavretá Dohoda o vzájomnej spolupráci a materiálnej výpomoci s platnosťou až do roku 1980 so SES Tlmače v zastúpení vtedajšieho riaditeľa Ing. Michala Fašáneka.Uvedená skutočnosť si vyžiadala prestavbu dielenských priestorov z vybavenia poľnohospodárskych strojov na zameranie strojárske, ďalej zariadení laboratórií, špeciálnych učební a ďalších dôležitých priestorov nutných k prevádzke strojníckej priemyslovky. Boli prestavané dielne, triedy, garáže a sklady na modernejšie a účelnejšie podľa požiadaviek vyplývajúcich z nového zamerania školy. V snahe čo najrýchlejšie pripraviť vyučovacie priestory školy pre šk. rok 1977/78 sa do prestavby vo veľkom rozsahu zapojili všetci zamestnanci a žiaci školy. Brigádnicky odpracovali 1260 hodín a vytvorili hodnotu 15 000 Kčs v rámci prestavby a mnoho ďalších hodín odpracovali pri zabezpečovaní vybavenia strojov, zariadení a pri organizovaní prác na prestavbe. Významnú pomoc poskytli rodičia vtedajších žiakov, ktorí odpracovali množstvo brigádnických hodín a vytvorili dielo v hodnote 42 000 Kčs. Riaditeľ školy so svojimi pracovníkmi ocenili tiež poskytnuté prvé stroje a strojové zariadenie z patronátneho podniku SES Tlmače, ktorých väčšia časť je využívaná na výuku žiakov i v terajšom období. Záver prvého školského roka sa uskutočnil 1. júla 1977 a riaditeľ školy Ing. Orgonáš mohol s uspokojením hovoriť o dosiahnutých výsledkoch vo všetkých oblastiach práce školy a poďakovať všetkým pracovníkom školy za aktívnu prácu v oblasti školskej i mimoškolskej práce.

        Slovami básnika by sa to dalo vyjadriť takto:
        Sto miliónov okamihov  má jeden školský rok,veľký počet ten však letí tak,
        že je rok iba skok. Chytajme tie okamihy, využime dobre čas,aby oddych v lete
        bol na úžitok všetkých nás...
         
        V školskom roku 1979/80 konštatoval vtedajší riaditeľ školy, že škola je po stránke kádrovej i materiálno-technickej dobudovaná a vybavená na vtedajšie pomery najmodernejšou technikou a za desať a pol milióna Kčs. V tomto období pomáhali rozvíjať školu okrem SES Tlmače aj ďalšie podniky ako Elektrosvit Nové Zámky, Výskumný ústav náradia Nové Zámky, Vysoká škola dopravná Žilina, SAV Bratislava a iné. V pracovnom nasadení ubiehal život študentov i všetkých pracovníkov školy neuveriteľne rýchlo.
         
         Prvé stužkové slávnosti a to 1. februára 1980 pod vedením triedneho profesora PaedDr. Viliama Jokela v 4.A triede, 8.februára 1980 v triede 4.B pod vedením triedneho profesora Ing. S. Kysela, v triede 4.C 15. februára 1980 pod vedením triednej profesorky RNDr. V. Osvaldovej a v triede 4.D pod vedením triednej profesorky A. Budinskej. Tak v tomto roku 122 prvých absolventov opúšťalo školské lavice, aby prejavili svoje vedomosti získané na SPŠS vo vysokoškolskom štúdiu, resp. v práci v niektorom zo spomínaných strojárskych podnikov. Prví maturanti tak vykročili do života, aby svojím postojom k štúdiu, k životu a k práci šírili dobré meno SPŠS v Leviciach.

        V nasledujúcich desiatich rokoch sa pracovníci školy snažili prispôsobovať obsah vzdelávania v študijnom odbore strojárstvo aktuálnym potrebám regiónu Levice. Vznikli nové študijné zamerania:
        - prevádzkyschopnosť výrobných zariadení
        - strojárska technológia
        - stavba a prevádzka strojov.

        I v týchto rokoch sa darilo vedeniu školy i ostatným pracovníkom udržať krok v oblasti modernizácie strojového vybavenia, laboratórnych prístrojov a pomôcok i v oblasti výpočtovej techniky. Na škole bolo zriadené školské výpočtové laboratórium.


        Rok 1989 bol pre školu zlomovým najmä v oblasti jej ďalšej orientácie. Záujem absolventov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách sa presunul do oblastí manažmentu, obchodu a elektrotechniky.

        Už v septembri 1990 škola pripravila pre uchádzačov o štúdium dve nové študijné zamerania:
        - technický manažment
        - diagnostika a servis
        Obe zamerania boli študované v študijnom odbore STROJÁRSTVO.

        V septembri 1992 boli na škole zriadené dva celkom nové študijné odbory:
        - slaboprúdová elektrotechnika
        - technické a informatické služby


        Zároveň škola zmenila svoj názov na „STREDNÁ PRIEMYSELNÁ ŠKOLA LEVICE“.
        Otvorenie ekonomiky smerom k západoeurópskym krajinám a voľný prístup k informačným technológiám postavil pred školu dôležitú úlohu modernizácie materiálneho vybavenia školy vo všetkých študijných odboroch.

        Trvalý nedostatok investičných prostriedkov i finančných prostriedkov na prevádzku školy prinútilo vedenie školy k zriadeniu vedľajšej hospodárskej činnosti /v súčasnosti k podnikateľskej činnosti/, v rámci ktorej škola získava mimorozpočtové zdroje, ktoré sú určené najmä na modernizáciu vyučovacieho procesu. Škola i dnes podniká v oblastiach:
        - zváranie /zváračská škola/
        - kovospracujúca výroba
        - zámočnícke práce
        - ubytovanie.

        Ďalšie mimorozpočtové prostriedky škola získava organizovaním kurzov výpočtovej techniky. Zmena študijných odborov si vyžiadala i novú profiláciu učiteľského zboru školy. Škola zvládla materiálne i personálne požiadavky najmä v oblasti vyučovania cudzích jazykov, ekonomických predmetov, elektrotechniky, výpočtovej techniky a riadenia strojov CNC.

        Od roku 1990 škola úzko spolupracovala s množstvom iných vzdelávacích inštitúcií na celoslovenskej i medzinárodnej úrovni /MC Bratislava, ŠIOV Bratislava, AEE Wienerneustadt/.

        Škola už niekoľko rokov vzdeláva učiteľov z celého Slovenska v oblasti grafických systémov a od 1.9.2001 bolo zriadené MŠ SR CAD – centrum.

        Pravidelne sa škola zapája do medzinárodných projektov. Najvýraznejším úspechom v tejto oblasti bola výstavba zariadenia na solárny ohrev vody v hodnote cca 2 milióny Sk, ktorá bola spojená i so zriadením nového študijného zamerania „Obnoviteľné zdroje energie“ /OZE/, ktoré sa vyučuje na škole s celoslovenskou pôsobnosťou. Celý projekt bol financovaný z mimorozpočtových zdrojov získaných zo zahraničia /Rakúsko/.

        Od roku 1992 patrí škola k najúspešnejším školám Slovenska v oblasti SOČ a inej mimovyučovacej činnosti žiakov. Mená žiakov, ktorí dosiahli významné úspechy: Roland Štadler, Lucia Tóthová, Miriam Fülöpová, Eva Karaffová, Peter Füle, Peter Juhász, Peter Herceg, Ján Torda v súťažiach SOČ, Michal Feik, Pavel Horáni, Norbert Környi, Tomáš Dobrotka, Lenka Čásárová v literárnych súťažiach a v súťažiach v cudzích jazykov, Alexander Gažo, Marian Mandrák, Miloš Birčák, Peter Gál v súťaži ZENIT v programovaní, Tomáš Lecký, Peter Kováč, Branislav Kysel, Martin Kamas v súťažiach ZENIT v mikroelektrotechnike, Tomáš Adam, Ján Máčaj v súťaži ZENIT v strojárstve, Michal Feik, Norbert Környi v matematických súťažiach sa trvalo zapísali do histórie školy ako medailisti zo súťaží s celoslovenskou pôsobnosťou v uvedených oblastiach.

        Zriaďovacia listina z r. 2002

        Zriadovacia_listina_SPSSE_LV-2018-05-25.pdf

        V roku 2018 prichádza k zmene názvu na Stredná priemyselná škola strojnícka a elektrotechnická, Ul. Františka Hečku 25, Levice

        Rozhodnutie-zmena-nazvu_SPS_Levice.pdf

         

      • Zo spomienok bývalých študentov

      • Jaroslav Zöld

        Stredná škola bola pre mňa veľmi dôležitá, pretože VŠ som neukončil z dôvodov mojich cyklistických ambícií ako juniorský pretekár v rámci Slovenska. Dnes pracujem vo firme TEMOGAS ako technik. Na štúdium na SPŠ sa chystajú aj moji synovia. Mám dobré spomienky na školu i na triedny kolektív. V škole som sa naučil disciplíne i dochvíľnosti, to mi pomáha i dnes v živote. Môj starší syn je toho dôkazom, lebo úspešne ukončil štúdium na SPŠ v Leviciach v odbore elektrotechnika a teda kráča po mojom chodníku.

        Antónia Jančová Bariaková

        Štúdium v SPŠS bolo pre mňa krásnym obdobím i keď som nevynikala študijnými výsledkami. Po ukončení stredoškolského štúdia mi zomreli postupne obaja rodičia. Ukončila som VŠ stavebnú a v súčasnosti súkromne podnikám. Vedomosti získané na SPŠS mi veľmi pomohli i pri vysokoškolskom štúdiu.


        Mirka a Monika Arvajové

        Nerozlučné dvojčatá, obidve sú vydaté a pracujú v oblasti výstavníctva reklamnej činnosti. Život ich predsa oddelil od seba, a tak Monika žije a pracuje v Novej Bani a Mirka v Bratislave. Využívajú vo svojej práci vedomosti z materinského jazyka a technického kreslenia.

        Blažena Cintulová-Dobrotková
        Po maturite som začala pracovať vo svojom odbore v strojárskom podniku SES Tlmače. Možno teda povedať, že SŠ bola pre mňa dobrou prípravou odbornou i všeobecnou pre život. Dôkazom toho je, že môj syn Tomáš ukončil štúdium s výbornými výsledkami mat. skúškou tiež na SPŠ v Leviciach v šk. r. 1999/2000 a moja dcéra Zuzana nastupuje do 1. ročníka SPŠ v školskom r.2001/2002.

        Ing. Július Hajdú
        Pracujem ako dizajnér – projektant vo Výskumnom ústave energetických zariadení v SES Tlmače.
        Stredná škola bola základom toho, čo s láskou robím za Slovak Republik hlavne v zahraničí.

        Ing. Ladislav Krump
         Možno náhodou sa mi podarilo stretnúť bývalých študentov, ktorí v dobrom spomínajú na štúdium na strednej škole. Mnohí z nich si zaspomínali na svoju triedu, lavicu, na kolektív, na svojich obľúbených či menej obľúbených profesorov, na svoje prvé lásky i prvé rozchody. Všetci však konštatovali, že sa radi vracajú do ,,svojej“ školy vždy po piatich rokoch na pravidelné stretnutia.